Silly Life - 2. Diel

14. června 2012 v 14:36 | Mary |  11. Silly Life
Autorka: Mary
Diel: druhý

Prekrásny deň. Slniečko svieti a ked vyzriem von oblokom vidím hŕbu usmievavých a spokojných ľudí. Závidím im. Závidím, že majú dôvod radovať sa, zatiaľ čo ja sa musím opäť celý deň utápať v strachu, ako to všetko bude pokračovať. Pomalým krokom zídem dolu po schodoch. Snažím sa vydávať čo najmenej hluku, aby som nezobudila bračeka. Mama nieje doma. Ale vlastne...Čo som čakala? Stavím sa, že sa o dve hodiny vráti nepríčetne mimo. Uvarím si teplý čaj a vyjdem na terasu, ktorá sa poslednú dobu stala mojím obľúbeným miestom na premýšľanie. Šálku však musím okamžite položiť, jednak je veľmi horúca a navyše mi začal zvoniť mobil, ktorý, nech sa akokoľvek snažím, nemôžem nájsť. Akoby sa pod ním zľahla zem. Nakoniec ho nájdem pohodený pod gavčom, pri čom mu zo zadu chýba kryt. " Evelyne! prosím ťa, načo máš ten mobil?!" Jačala do mňa Chris, až som si musela slúchadlo oddiaľiť na hodné centimetre od ucha.

Mlčím. Odpovedať je zbytočné, preto ju nechám pokračovať. " Dnes ťa musím vytiahnuť niekam von. Vidíš ako je krásne?" Ozvala sa zasnene, no razom okamžite zvážnela. " Celé dni nerobíš nič iné, len trčíš zašitá doma. Musíš sa aj trochu zabavávať. Užívať si život. Chápeš, čo chcem povedať?" Namiesto odpovede stále mlčím. " Evelyne, si tam?" Precitnem. Akosi ma jej monoĺog uspal. Poslednú dobu od nej nepočúvam nič iné. Je od nej síce pekné, že sa mi snaží pomôcť, rozveseliť ma, ale nedokáže si ani predstaviť čo prežívam.

Mama je prakticky stále v hladine alfa, preto mám celú domácnosť na starosti ja. " Ehm...Áno, ja som ťa len nechcela prerušovať. Prepáč, dnes akosi nemám náladu. Navyše...Mama je preč, musím zostať pri Maxovi." " Povedz mi, kedy si ty mala vôbec na niečo náladu? Dovez ho ku nám. S Theom im bude fajn. Akurát dostal novú sadu skladačiek, takže nehovorí o ničom inom." Pre vysvetlenie, Theo je Chrisin malý brat s rovnako neoblomným temperamentom ako má ona. " Ja neviem..." Nemám absolútne chuť pretŕčať sa po vonka a pri tom sa tváriť, že je všetko v poriadku. "P Tak na to zabudni. Prídem po teba za 20 minút. Čáááu!" Zakričala opäť do telefónu a ja som si uvedomila, že akýkoľvek odpor by bol márny.



Za 10 minút vstal Max, preto som ho chudáka nemusela nasilu zobudiť. Prikázala som mu, aby sa obliekol a ani som sa nenazdala, už u nás bola Chris. Silno ma objala a pohladkala brata po jeho zlatých vlasoch, ktoré zdedil po otcovi. Odviezli sme ho ku Theovi, ktorý mu s radosťou poukazoval nové hračky a mi sme sa v tichosti vyparili. Aj napriek tomu, že sme prežli takmer každú cestičku nášho malého mesta ma nohy neboleli a s Chris sme akosi veľmi rýchlo vyčerpali všetky témy. Zvyšok cesty sme prežili mlčky až do chvíle... " Hovorila si niečo?" Otočím sa ku nej omamžite a ona sa divne zatvári. Asi mám preludy. O pár sekúnd sa to však zopakuje zase. " Prečo mi Evelyne nechce povedať, čo sa s ňou deje? Prečo sa tak zmenila? Čo ju trápi?" Ozýva sa Chrisin hlas, pri tom však neotvára ústa iba hľadi pred seba. Zastanem. Akurát sme vyšli na hlavné námestie, ktoré sa doslova hýri množstvom ľudí, pobehujúcich hore-dole. V hlave počujem hlasy. Milión hlasov. Pani predo mnou sa ponáhľa na konferecniu, muž s kufríkom mešká na vlak a mama s malou dcérkou na rukách sa strachuje, aby si nezašpinila zmrzlinou nové šatočky. Ako som to všetko vedela? Vyčítala som im to z hlavy.

Zostala som v šoku. čo to má znamenať? Viem čítať ľudské myšlienky? Prečo ja? Nemám toho už snáď dosť? Nestačí to už? Prečo sa musím stále trápiť? Viac nebolo treba. Bola som taká vykoľajená svojou zvláštnosťou, až som sa zvrtla na podpätku ( ide len o slovný obrat, v živote som topánky na opätku nemala) a vybrala sa do neznáma , pri čom som nechala nechápajúci Chris ďaleko za sebou. V hlave mi pri tom stále duneli ľudské hlasy, až som na chvíľu musela zastať a pokúsiť sa stlmiť to. Výsledkom bol len zúfalý plač.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lukra lukra | Web | 15. června 2012 v 18:34 | Reagovat

Uvedomila som si to ked som išla domov :D Ja to odfotím, ty spracuješ a Vika čo? :D Akú máme vlastne tú špeciálnu úlohu? :D

2 Jass Jass | Web | 15. června 2012 v 20:46 | Reagovat

Chcem sa spýtať, či keď sem budem dávať poviedku, lebo sa chcem registrovať, či ju môžem dávať aj na svoj blog?!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama