Krvavé poviedky od Lilith 1 - Výsluch

10. června 2012 v 21:03 | Faith |  1. Krvavé poviedky od Lilith
Smutný povzdych cudzinca preťal hrobové ticho tejto noci.
"Už som vám vravel aspoň stokrát pán..." Nevedel som ako pokračovať. Nezveril mi svoje meno. No pri pohľade do temných očí toho muža som sa naň obával priamo opýtať.
"Ja nemám meno." Upozornil ma. A z chladného tónu jeho hlasu mi naskočili zimomriavky.
"Vaša výpoveď je kľúčovou pre vyriešenie tejto záhady." Naliehal som. "Prečo mi nepomôžete? Len vy ste ich videl na vlastné oči. Tie prekliate bytosti, čo uchvátili tých nevinných ľudí. Ich telá znetvorené na nepoznanie. Myslite na ich rodiny!" Skúsil som apelovať na citlivú stránku každej normálnej ľudskej bytosti. Avšak tento muž sa len ironicky zarehotal.
"Poviem vám, čo sú. No musíte zabudnúť na všetko čomu ste až do dnešného dňa verili. Ste ochotní k tomu privoliť?" Všetka irónia sa vytratila ta tam, a predo mnou stál muž s neoblomný výrazom v tvári.
"Ak to znamená, že záhada bude rozlúštená a ľudia v bezpečí, tak som ochotný obetovať čokoľvek." Riekol som rozhodne. Odhodlanie v mojom hlase očividne zapôsobilo na cudzinca a ten sa rozhovoril.
"Démoni detektív." Povedal pomaly. "Zatratené bytosti živiace sa životom iných. Život ľudí, zvierat dokonca i sila prírody sú ich potravou. Egoistické stvorenia bažiace po krvi. Ich podstatou je temnota, v ktorej neprežije žiadne svetlo." Môj bezmenný hosť sa pomrvil na stoličke a venoval mi nečitateľní pohľad.
"Démoni?" Opýtal som sa, nie váhovo, skôr prekvapene. Myseľ som však nechal otvorenú.
"Démoni, ktorých tento svet pozná ako Vampyrov."
"Vampyri." Opakoval som ako v tranze. "Vampyri... Nie, to nie je možné!" Odrazu som vyštekol. "Kde by sa u nás vzalo niečo tak temné, tak skazené?!" Moja myseľ nepripúšťala existenciu niečoho tak temného.
"Kde?" Ironický úsmev sa zmocnil jeho úzkych pier. "Toto je veľké a skazené mesto detektív. Takéto mestá ich lákajú. Skrývajú sa medzi nami a my sami im dávame to najdokonalejšie krytie. Ľudská myseľ je zvrátená detektív. Je pre nich jednoduché maskovať svoje hrozné skutky páchané na ľuďoch. Bavia sa na našej hlúposti. Chodia medzi nami vo dne, v noci. Prispôsobili sa nášmu životu. Stretávame ich každý deň a ani o tom nevieme."
"Akú úlohu v tom hráte vy? Zdá sa, že o nich viete veľa." Bol som ako na ihlách. V hrôze som očakával odpoveď. Patrí snáď tento cudzinec k hrozbe, ktorá posadla toto mesto?
"Ja nie som váš nepriateľ." Uistil ma. "Som ten kto dáva večný pokoj ich duši. Som korisť, ktorá sa vzoprela prírodným zákonom a stala sa lovcom."
"Povedzte mi všetko, čo o nich viete!" Ak niečo môže zbaviť mesto tejto nákazy, tak je to práve tento muž. Desivý spojenec. Prebleslo mi hlavou.
"Skôr ako vám poviem viac, je nutné aby ste pochopili, že oni sú predátori! Oni lovia nás! Sú početnejší než by ste si vôbec pripustil. Niektorí sa démonmi narodili a iní stratili svoju ľudskú tvár. To sama príroda ich povýšila nad náš živočíšny druh. Dala im do vienka zbrane o akých ľudia nemajú predstavu. Dokážu sa pohrávať s našou mysľou, manipulovať ňou. Práca s energiou je ich prednosťou. Dokážu ňou zaútočiť a zabiť, no je to aj účinná ochrana. Ak je vampyr dobre trénovaní, tak si dokáže vytvoriť odolný štít.
Tieto bytosti, nemožno brať na ľahkú váhu. Sú inteligentné, prefíkané, majú ostré zmysli. Ľudia sú pre nich len hlúpe stvorenia devastujúce túto planétu. A čo je horšie, ako masku používajú ľudskú tvár. Obyčajní smrteľník nikdy neodhalí ich pravú podstatu."
"Ako ich teda nájdeme?"
"Som predsa lovec. Ich stopovanie je mojou prácou.
Ich aura sa od tej našej líši. Ľudia okolo seba rozhadzujú energiu a tá ich obklopuje. Vampyr si však kontroluje svoju energiu a tak sa okolo neho nachádza len v minimálnom množstve. No dokážu sa zahaliť do energie ľudí vo svojom okolí, a tým zmiasť naše zmysli. No mne sú známe ich triky." Zarehotal sa.
"Ako ich zabijeme? Je možné poučiť sa z minulosti? Použiť spôsoby našich predkov? Kríže, svätená voda či kôl zabodnutý do srdca?" Bolo mi až hlúpe položiť takúto, možno absurdnú otázku, no hrozba sa zdala skutočne reálnou.
Ozval sa výbuch smiechu, ktorý sa postupne zmenil do dusivého hlienovitého kašľa.
"Nájdete ich všade. Kostoly nevynímajúc. Kríže sú zbytočné. Svätená voda? Je pitná, čo viac dodať. Kôl do srdca. Každý zomrie ak mu do srdca zabodnete kus dreva.
Vidíte?! Práve o tomto som hovoril. My ľudia si celé veky chováme na srdci hada a chránime ho svojou fantáziou. Mýty a povery kolujúce o ich druhu sú ich najsilnejšou zbraňou. Kto by už len v dnešnej dobe veril na krv sajúcich démonov, v tak skeptickej dobe."
"Rozumiem vám, a snažím sa pochopiť vzniknutú situáciu, no ako ich teda porazíme?"
"Odpoveď je prostá priateľu. Úlohou lovca je nájsť a zničiť. Zabudnite na špeciálne zbrane, bodce a podobné nezmysli. Obyčajná zbraň je viac ako dostačujúca. Sú schopní liečiť sa rýchlejšie ako smrteľníci, no nie dosť rýchlo na to aby unikli smrti ak sú vážne ranení."
"Prisahám, že zbavím toto mesto nadvlády démonov." Vstal som so vztýčenou hlavou a plný odhodlania. S novým cieľom som vypochodoval z tej ponurej miestnosti zanechajúc za sebou usmievajúceho sa bezmenného lovca.
"Démoni... dnes v noci sa na stranu svetla postavil ďalší bojovník, budete porazení."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama