Hry o život z pohľadu Tie Donnenhouseovej - Diel 2.

24. června 2012 v 19:27 | Mary |  2. Hry o život z pohľadu Tie Donnenhouseovej
Autorka: Mary
Diel: druhý

Ležím na machovej podstielke. Neďaleko mňa sedí Joy a očisťuje z koše stiahnutého plcha. Vyskočím na rovné nohy a v očiach mi blčia ohníky hnevu. "Ty...Otrávil si ma!" Vrieskam. "Verila som ti, ani v najhoršom sne by ma nenapadlo, že ma dokážeš takto podraziť!" Stala som sa priam nepríčetná. "Tia..." Začal Joy, ale počúvala som ho len na pol ucha. V rýchlosti som si balila veci a chcela čo najskôr odísť preč z tohto levieho brloha. "Otrávila si sa sama, tie bobule museli byť jedovaté." Hovorí mi pokojne a ja mu už konečne venujem pozornosť. " Prečo by som ti mala veriť?" " Premýšľaj, Tia!" Kričí po mne. " Akoby som ťa mohol otráviť, keď si si nič z mnou ponúkaných vecí nevzala?" " Mohol si do mňa niečo naládovať, keď som spala!" Kričala som ďalej, no sama som neverila tomu, čo rozprávam. Joy nesúhlasne pokrúti hlavou a ja vydám čudný zvuk, niečo medzi povzdychom a odvrknutím. "Ver mi..." Povie napokon a venuje mi dlhý pohľad, ktorý sa mu nechystám za žiadnych okolností opätovať. Iba teraz si začnem uvedomovať fakt, že som nesmierne hladná. Opäť si roztvorím ruksak a hľadám kus mäsa, ktorý by som si mohla upiecť. Náš úkryt je kamenný, preto si tu môžeme bez problémov založiť oheň a ostatní vyvolení nás nemusia vidieť. No nech sa akokoľvek snažím, nemôžem ho nájsť. Škaredo na neho zagánim. " Nemohol som ťa nechať ležať tam pri potoku, ako živú návnadu pre profesionálov. Uvažuj! Navyše, ak by som ťa tu nechal samotnú, mohol by ťa ktokoľvek veľmi ľahko zneškodniť. Musel som byť pri tebe a nič iné na jedenie som nemal" Nerozumiem tomu. " Nemusel si to robiť...Z kade máš toho plcha, keď tak náružlivo tvrdíš, že si ma ani na minútu neopustil? Či sa tu zjavil len tak?" Pýtam sa ho ďalej ironicky s cieľom vyprovokovať ho. " Bola to ľahká korisť. Sedel tam, pod tým stromom." Povie a ukáže prstom kamsi do radu asi deviatich stromov, takže som si nebola istá, ktorý presne myslí. Postavím sa oprášim si nohavice. "Kam ideš?" Opýta sa a hľadí na mňa. "Loviť." Popravde...Čakala som, že sa ku mne pridá, preto som nepovažovala za prekvapenie, že sa vydal hneď za mnou. Všetko prebiehalo takpovediac ľahko, aj keď z nejakého nevysvetliteľného dôvodu je koristi veľmi málo. Joy ulovil 2 opice a ja rybu a králika. Zoberiem do rúk lano a korisť zviažem, aby sa mi lepšie zmestila do batohu. Z diaľky odrazu začujeme smiech profesionálov. Pozrieme sa na seba a premýšľame, či utiecť, alebo to riskneme a postavíme sa im? Nečakám na Joyove rozhodnutie a trielim do skalného úbočia, ktoré je pre nás najbližším zdrojom úkrytu. Štrkáče momentálne pre mňa predstavujú ten najmenší problém. Ruka ma už nebolí od chvíle, ako mi na ňu môj spoločník natrel masť od sponzorov. Niekomu ide karta. Kto vie, či mám nejakých aj ja? Niesom ničím výnimočná, takže o tom dosť pochybujem. A keď teraz nad všetkým premýšľam, zistila som, že Joyovi toho toľko dlžím... Podám mu ruku, keď sa snaží šplhať za mnou. Veľmi mu to nejde, preto sa musím prakticky stále obzerať za seba, či nepotrebuje pomoc, alebo nedajbože nespadol. "Nemôžeš si pohnúť?" Kričím na neho keď sledujem Trix a Kemmala, ako svižne vystupujú po skalách smerom k nám. Joy sa snaží urýchliť si cestu mnohými skratkami, ale na jeho škodu je veľmi ťažký, a skaly sa mu drvia pod rukami. Trix sa s neúprosným pohľadom zahná nožom a môj spoločník skríkne od bolesti. Mám sa po neho vrátiť? Sú to predsa Hry o život. Mal by si poradiť sám, tu sa nedá na nikoho spoliehať. Aj keď...Dlžím mu to...Neznášam byť ľuďom zaviazaná. Nemôžem ho teraz nechať v kaši. Zleziem pár krokov späť a snažím sa nohou zasiahnuť aspoň jedného z profesionálov. Kemmal sa šikovne uhýňa a snaží sa chrániť aj spoločníčku, ktorá ma odrazu schmatne za nohu a kebyže ma Joy nezachytí, zletím dole. A bol by to naozaj tvrdý dopad. Z nohy sa mu stihli zatiaľ vyliať hektolitre krvi a začínam si všímať, že jeho tvár nabrala akúsi čudesnú farbu. "Lez!" Prikážem mu. " Ja už si s nimi poradím!" Vyšvihnem sa na skalu a Trix tým zatrasím cestu k Joyovi. Jednostaj používať nôž ma nebaví, musím nájsť lepšie zbrane. Napriek tomu nemám na výber. Zahnám sa po Kemmalovi, ktorý ma odstrčí a ja mu reflexne zaborím čepeľ noža do zápästia. Nenávidí ma. Teraz urobí všetko pre to, aby ma zabil. A keďže si uvedomujem, že profesionála nemožno len tak ľahko zahubiť, rýchlo sa šplhám hore na skaly, kde ma už čaká Joy. Teda...Ak sa to tak dá nazvať. Leží na zemi a nehýbe sa. Bezpochyby je v bezvedomí. Odrapím kusisko látky z môjho kabáta a silno mu obviažem nohu, aby som zabránila ďalšiemu úniku krvi. Profesionáli sú za pár sekúnd pri nás a ja nemám žiadnu stratégiu. Zísť dole by sa nám nepodarilo, jednak Joya neudržím a za druhé... Aký by mal potom význam náš výstup až sem? V tom mi zrak padne na balvany neďaleko mňa. Zhodiť ich si bude síce vyžadovať veľa práce a sily, no ak sa mi to podarí, zachránim nás. Následne k nim pribehnem a postupne sa do nich zapriem celou váhou. Keď zbadajú balvany rútiace sa plnou rýchlosťou za nimi, okamžite sa skotúľajú dole, aby sa aspoň z časti ubránili ich ničivej sile. Nanešťastie prežili. Oprášim si ruky a začnem sa venovať zranenému, ktorý vydáva čudesné zvuky. Upokojujem sa iba myšlienkou, že je pri vedomí. Vytiahnem z batohu fľašu vody, ktorú Joy asi stihol naplniť tesne pred tým, ako ma pohltila sila bobúl, naberiem si ju do dlaní a pofŕkam mu ňou tvár , aby sa úplne prebral. Nohu mu ešte raz obviažem poriadnym obväzom, no ešte pred tým ju natriem masťou od sponzorov. Dúfam, že to nebude mať presne opačný účinok, aký som predpokladala. "Si celý?" Opýtam sa ho s náznakom starosti v hlase. "Ako sa to vezme." Odpovie mi a posnaží sa postaviť. Výsledkom je len bolestivý výkrik a opätovné zaujatie pozície v lehu. "Takto sa ďaleko nedostaneme." Zamračím sa a pristúpim k výčlenku, z ktorého mám dokonalý prehľad o dianí v aréne. Minna sedí pri jednom z jazierok v oáze, Richard práve uniká z Rohu hojnosti s batohom plným niečoho užitočného. A potom ho konečne uvidím. Tak dlho som ho hľadala. Thimon. Nachádza sa priamo pod nami a mieri oštepom kamsi smerom do pralesa. "Počkaj tu!" prikážem Joyovi aj keď viem, že sa zo svojho miesta ani nepohne.



"Thimon!" Kričím už z diaľky a kývam mu. Nevšíma si ma. "Thim!" Čím som pri ňom bližšie, tým viac ma prekvapuje, že ma nepočuje. Odrazu sa otočí a celou silou sa po mne zahná oštepom. S výkrikom sa uhnem. "Somár!" Chrlím a pri tom sledujem jeho prekvapený výraz. "Tia...Ty žiješ?" Vôbec som nerozumela, čo tým chcel povedať a hodnú chvíľu som premýšľala nad tým, či túto poznámku nemám brať ako urážku mojej osoby. "Veľké prekvapenie, však?" Zatvárim sa ironicky, no v tom si uvedomím pravú podstatu tohto dialógu. " Thim, potrebujem pomoc. Hore leží zranený Joy, potrebuje pomoc." "Joy z päťky? Robíš si srandu?" "prosím!" Nepatrím medzi ľudí, ktorí sú schopní znížiť sa až natoľko, aby prosili dotyčného aj druhý krát. Preto, keď ma odmietol som sa vybrala za Joyom sama. "Uvedomuješ si, aká je z tebou ťažká reč?" Zakričí za mnou, ja sa obrátim a venujem mu dlhý úsmev. Tušila som, že ma v tom nenechá. " Najprv mi ale povedz, čo odo mňa vlastne očakávaš. Nemám zdravotnícky kurz." Zadýchane mu odpoviem. " To ani ja, ale potrebujem ho dostať dole. Tu to nieje dvakrát bezpečné." "Práve naopak." Ako obvykle, Thimon a jeho odlišný názor. " Myslím, že práve tu budete mať väčší prehľad o tom, kto sa vás chystá napadnúť a môžete si dopredu pripraviť stratégiu." Zastanem. "Chystáš sa ma poučovať?" "Vôbec nie." Zaškerí sa a napokon sa opýta. " Nepotrebujete ďalšieho člena do party?" Na tvári vystrúham výraz hlbokého sústredenia a nakoniec na neho vychrlím. " Popremýšľam nad tým. Mudrlantov neznášam..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 online hry online hry | Web | 13. dubna 2013 v 19:47 | Reagovat

ale je to celkom zaujímavý serial

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama