Darkness eyes - 4. Diel

13. června 2012 v 15:42 | Mary |  7. Darkness eyes
Autorka: Paťa-chan
Diel: štvrtý

,,Náš najláskavejší pán Gabriel Michael!" Zadunelo maličkým námestím. Hneď po ohlásení nastupovalo na radu hlboké ticho, v ktorom bolo počuť vlastný dych a dych ostatných. Vystrašené nádychy a výdychy. Dym s ich úst sa pomaly rozplýval vo vzduchu.
Atmosférou sa rozľahol zvuk splašených kopýt, ktoré doplňovali bubny v rytme splašených sŕdc. Námestie ešte pred pár sekundami plné výkrikov teraz stíchlo ako na pohrebe. Ale toto bolo horšie ako smrť. Žiť v tomto meste bolo prekliatie, s ktorého vedie len jedna cesta. Smrť. Ale väčšina sa neodváži spáchať samovraždu, pretože už tri roky neprestajne dúfajú v povstanie, na ktoré ich nahovorí len ozajstný blázon a hrdina.
Zmätok a neistota zachvátila nielen jednu myseľ. A to je už čo povedať, keď strach z jedného človeka cítia aj nesmrteľné monštrá bez duše. K takýmto prípadom patria aj Mina a jej verný spoločník. Obidvaja vedľa seba natlačený a ako jastraby striehnu po zbabelej koristi, ktorá si neplní svoje zákony. Bezhlavo hádzali oči na desiatky sklopených hláv, ktoré si nedovolili pozrieť na ich tyrana. Väčšina obyvateľov nevie ako ich kráľ vyzerá a o jeho vzhľade koluje veľa fám. Jedna hroznejšia a strašidelnejšia za druhou. Väčšia časť z nich boli až prehnané. Gabrielovi rodičia svojich deväť detí často vystavovali spoločnosti, ale to desiate nie. Ich prvorodené bol diabol s anjelskou tvárou. Za krásnou, pôvabnou tváričkou sa skrýval Diabol.


Arogantný pán pozrel svojimi krutými zelenými očami, pre ktoré by zabíjali celé zástupy žien. Povýšenecky zízal na zberbu, ktorá si ani nezaslúži jeho pohľad. Jeho medové vlasy spadali po jeho ramená a so zopár prameňmi sa pohrával vietor. Na jeho tvári s ľahkými ženskými črtami sa objavil vražedný úškľabok. ,,Znova sa vidíme!" povedal sladkým, ale pri tom diabolským hlasom. ,,Moji verný poddaný." Srdcia až podskočili nenávisťou k nemu. ,,Ale ako tak vidím je vás o tri štvrtinu menej ako minulý týždeň." Kútiky úst mu šklbali do úsmevu. ,,Som sklamaný, pretože tá väčšina dnes už zosnulých naničhodníkov sa nedožila môjho darčeka pre vás." Niekoľko hláv sa zdvihlo a námestím preletel šum vystrašených hlasov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama