Darkness eyes - 2. Diel

11. června 2012 v 6:29 | Mary |  7. Darkness eyes
Autorka: paťa-chan
Diel: druhý

Striaslo ju. ,,Stalo sa niečo?" ,,Nie nič." Chladne pozrela do zeme. ,,Bude mi chýbať." ,,Vôbec si ju nepoznal." Odvrkla. ,,Tebe jej nepríde ani trochu ľúto?" ,,Nie." Otočila sa a priala si konečne odísť s tohto miesta. Jej spoločník si to hneď všimol. Pristúpil bližšie k bledej, hrbatej postave. Nenásytne vystrela svoju kostnatú dlaň. ,,Ďakujeme." Odporne povedal a do dlane mu hodil tri mince. Muž naňho neveriacky vyvalil svoje veľké biele oči. ,,Máte nejaký problém?" ,,Doba je zlá, chlapče." Odpovedal. ,,To ma nezaujíma." ,,Ak mi ihneď nepridáte tak to telo vytiahnem a nechám ho hniť pred dverami Budovy." Vyhrážal sa. ,,Tak to asi nepôjde." Ostalo ticho. Na chlapcovej tvári sa objavil úsmev viny ,,Máte pravdu, prepáčte za moju drzosť." Jeho úsmev, ale nemohol starček uvidieť a tiež si ani nevšimol ako sa nôž zabodol do jeho hrude. V tej chvíli naň ho vyvalil ešte väčšie očiská, pustil lopatu a padol na zem. Chlapec ho otočil na chrbát a vytiahol z neho svoj nôž. Zapozeral sa na čepeľ. Tá svietiaca červená ho hypnotizovala. Neovládol sa a už už sa dotkol jazykom čepele. S chuťou a nenásytnosťou oblízal celí nôž. ,,Zúfalá situácia si vyžaduje zúfalé činy, že? Ale toto je už naozaj úbohé!" Z pokušenia ho vytrhla jeho spoločníčka. Po chvíli na ňu pozrel. Podišla k nemu. ,,Prepáč." Úboho sa ozval, ale to nezastavilo jej dlaň. Odtlačok jej ruky mu ostane ešte pár minút na jeho líci. ,,Si zbabelec." Bezcitne dodala. ,,Zober tie mince a vypadnime." Prikázala mu a on ju poslušne poslúchol. Bezočivo okradli starého a ešte k tomu slepého starčeka a odišli.

Budova- miesto začiatku:
,,...povedz to ešte raz..." Dychtivo s vyšinutím a trasľavým hlasom od neho žiadal.
,,Nie." Ozvalo sa veľkou temnou izbou. ,,Ako sa opovažuješ?!" Pohoršovala sa nad jeho chovaním Amanda- jedna z jeho verných služobníkov. ,,To je v poriadku." Tvár hodil do veľkého skazeného úškľabku. ,,Však mi to s teba dostaneme. Nie je tak?" Pozrel na osobu skláňajúcu sa pred jeho kolenami. Nadýchol sa a pomaly zo všetkých síl rozprával pričom každým druhým písmenkom ho zrážala ukrutná bolesť. ,,Ty, ty si blázon! Myslíš si snáď, že sa ti to podarí?!" Osoba sediaca na majestátnom kresle sa začala dusiť smiechom. A práve. V tejto chvíli sa zastavila. ,,Povedz, čo si myslíš o mojich plánoch?" Vychudnutú, biedne vyzerajúcu osobu na kolenách táto otázka prekvapila. ,,Sú zvrátené a úbohé!" Odvážne zakričal do jeho pichľavých očí. Postavil sa a pomaly sa k nemu priblížil. Otrok sa snažil zachovať odvážnu tvár, ale za jeho odvahou sa skrýval strach. Detailne pozoroval každý jeho krok. Zastavil ani krok medzi nimi a naklonil sa k nemu. ,,Pane!" ,,Drž hubu!" Zahriakol ju. Opatrne chytil jeho tvár do rúk. ,,To hovorí ten pravý. Ako keby si ty nikdy nerobil žiadne obscénnosti so svojimi bratmi." Drzo povedal. ,,Nie je tak Rafael?" Odhrnul jeho čierne vlasy z jeho tváre. ,,Ako to vy hovoríte? ,,Šíriť dobro a pripomínať Boha v dušiach ľudí."" Prstami prešiel po jeho bezchybnej tvári. ,,Mám pre teba novinku. Ja som zahubil všetko dobro na tomto svete." Rafaela táto informácia zaskočila. Izbou sa ozval strašidelný smiech. Rafaelova prekvapená tvár mu prišla smiešna. ,,Si zlatý." Toto Rafaela už naozaj naštvalo. Pozrel naň ho nenávistným pohľadom. Všimol si to a pustil jeho tvár. ,,Dávaj si pozor aby tá tvoja pekná tvárička neprišla na zmar!" Pohoršoval sa. O chvíľu jeho chladná ruka preletela Rafaelovou anjelskou tvárou. Rafaela zožierala ukrutná bolesť až v útrobách. Naštvane sa pozrel na tyrana. Na diabolskej tvári sa objavili škvrny od krvi. ,,Do pekla s tebou!" Zadunelo chladnou, zanedbanou izbou. ,,Ak si si nevšimol my už v Pekle sme." Rozosmial sa a oblízal si prsty od Rafaelovej krvi. ,,Vytvoril som neobyčajný svet, v ktorom si každý príde na svoje." Postavil sa a kruto naň ho pozrel z výšky. ,,Ty si hovoríš Boží posol?!" Posmešne sa ho opýtal. Rafael neodpovedal len sa previnilo zapozeral do zeme. Znova sa jeho ústa objavili do nenásytného úškľabku. Otočil sa mu chrbtom a zamieril k dverám. Za ním sa pridala rada jeho sluhov. ,,Mýlite sa! Ľudia si spomenú na dobro a prestanú vás poslúchať! Boh vie čo robí a nikdy nás neopustí!" Zastavil ho. Rafaelov monológ mu prišiel hlúpy. ,,Ak si si nevšimol ja som ho porazil. O chvíľu už nebudú žiadny naivný ľudia! Boh sa schoval a bojí sa ma!" Naberal dych pre pokračovanie. ,,Ja som Diabol." Pokojnejšie povedal a stratil sa v temnote.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama