Darkness eyes - 1. Diel

5. června 2012 v 16:25 | Mary |  7. Darkness eyes
Autorka: Paťa-chan
Diel: prvý
...A potom sa svet zbláznil...

Námestie sv. Lucifera
19:38
Vietor prečesával jej husté, dlhé vlasy, obopínal jej telo a vrážal do jej tváre. V očiach bez ničoho pozerala pred seba. Hlboko pozerala na svet. S tohto pohľadu vyzeral ako keby ho mala na dlani. Takto videla celú situáciu. Bezfarebný obrazec, ku ktorému nič necítila.
,,Prišiel si neskoro..." Ani kútikom oka nepozrela na osobu za ňou. On sa len s neistím úškrnom pridal k nej.
,,Myslíš..." ,,Nie." Sebavedomo mu skočila do reči. Veľmi dobre vedela čo chce povedať, ale nechcela to už počuť. ,,Prečo?" Ostalo neopätované ticho.
,,Vidíš ich?" Ukázala na partiu štyroch mužov v čiernych, ufúľaných oblekoch s plášťami. Všetci rovnako oblečený a s rovnakými cieľmi si razili cestu k ľudskej rase ženského pohlavia vo veku približne trinásť rokov. Krčila sa na zemi a pri pohľade na nich stratila dych, akoby jej niekto práve v tej chvíli vrazil celou silou do chrbta.
Už boli pri nej ani dva kroky. Nevládala pohnúť ani jedným svalom v tele. Rozum ustupoval a už nemala šancu utiecť. Dvaja ju chytili za ruky a začali ju vliecť ku Kope.
,,Nie!" Kričala, ale každý ju ignoroval. Vysoký, vychudnutý, hnedovlasý chlapec toto nezvyčajné divadlo pozoroval so zatajeným dychom. Nebolo to až také nezvyčajné divadlo, takéto niečo sa tu dialo každý deň najmenej päť krát, ale pre neho to bolo niečo nové a ešte k tomu dostal k svojej premiére skvelé miesto hneď zo strechy budovy banky kde bolo vidno na celé ešte pred pár mesiacmi zaplnené námestie.
,,Nie! Prosím!" Kričala až jej na konci slova podskočil hlas od strachu. Pretože vedela čo sa s ňou chystajú urobiť v tej poslednej chvíli sa rozhodla bojovať. Bolo to od nej hlúpe. Dokonca si to už uvedomila aj ona sama.


Tretí muž schytil svoj zahnusený nôž a pristúpil k jej chrbtu. Studenú čepeľ jej priložil ku krku. Dve siluety postávajúce na streche s pokušením pozerali na to ako sa nôž pomaly zarýva pod hebkú, mäkkú kožu a pretína žilu v jej krku. Slastne pozorovali ako sa dve slzy krvi stretli a spoločne vytvorili jednu. A nakoniec nenásytne civeli na to ako jej bezvládne telo padá na špinavú zem. V tom momente ju jeden z chlapov zachránil pred pádom a potom spoločne s ostatnými ju neohrabane hodili na Kopu.
Chamtivo sa dotkol svojim jazykom čepele. V tom momente zatúžili po chutnej odmene aj ostatný jeho kolegovia.
,,Len sa nechutne bijú o kúsok božieho nápoja, pri čom ani len netušia, že to hlavné im uniká." S pažravým úškrnom pokračovala.
,,Ja by som sa k nim veľmi rád pridal." Vyšinuto dodal ten vedľa nej. ,,Len pokoj hrdina." V bezhlavom skoku ho zastavila. ,,Nie. Už to ďalej nevydržím." Dlaňou si chytil hlavu. ,,Hlava mi treští a ja by som sa hodil na každého kto má v sebe aspoň kvapku krvi."
,,Fuj. To si až taký zúfalý, že chceš už aj tú hnusnú a otrepanú krv?" Zhrozene zareagovala. ,,No a? Pozri sa tu vonku vládne apokalypsa a ja tu idem zomrieť od hladu!" Jeho slová jej prišli zbytočné a tak sa znova ponorila do pozorovania terajšej situácie. ,,Slnko zapadá." Oznámil po chvíli. ,,Hm... Ešte chvíľu."

23:15
Pomaly, ale isto ju zakrývala hlina. Dvaja hostia jej oslavy tam stáli a pozerali na horu hliny, ktorá bude o chvíľu na jej tele.
,,Nenávidím túto prácu." Bezcitne sa ozvala pri čom z nej neodtrhla oči. ,,Kto by ju mal rád." Ozvala sa osoba vedľa nej. ,,Máš pravdu." Zaklamala. Hlboko v jej myšlienkach sa jej objavil niekto taký. Niekto kto z hĺbky svojho skazeného srdca miluje svoju prácu. A uvedomil si to aj jej spoločník, ale ani jeden nemali odvahu vysloviť jej meno.
Svet aký sme poznali sa rúca priamo pred našimi očami a my tomu nemôžeme nijako zabrániť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama